Základy orientácie v teréne
Ján Jahn
Možno budete mať dojem, že Vám chceme pripomínať školské lavice. Ale opak je pravdou. Zisťujeme totiž, že tak ako v našom GEO-klube, tak aj na burzách sa presnému určeniu nálezov venuje len malá pozornosť. Hlavne preto, že orientácia v teréne je Popoluškou. Častejšie nájdete len veľmi strohé pomenovanie lokalít podľa najbližších obcí a miest, napr. Banská Štiavnica, Špania Dolina, Kremnica alebo bližšie označenie, ktoré nič nehovorí : Špania Dolina, na banských odvaloch. Ešte väčšie nedostatky sú z tých miest, ktoré zberatelia nepoznajú, napr. Jarok pri Velčiciach. Keby sme mali podľa tohto opisu niečo hľadať, výsledok by bol veľmi neistý – jarkov ta môže byť plno, nevieme z ktorej strany začať hľadať, proste takýto údaj je bezcenný.
Sú zberatelia, ktorí sa spoliehajú na pamäť – ako, lokalita je vpravo od cesty z X do Y. Po rokoch zabudnú nielen to, či bola lokalita vpravo alebo vľavo, ale aj miesto X a Y. Pre vážnu zberateľskú prax je preto potrebné vedieť narábať s buzolou a mapou.
BUZOLA nám poskytuje bezpečnú informáciu o svetových stranách. Strelka vždy ukazuje na sever. Výnimkou sú situácie, kedy nehľadíme na prítomnosť kovových predmetov (naše kladivo, naše auto, stožiar vysokého napätia, vagón a pod.) – preto pri zisťovaní správnych svetových strán si musíme nájsť vhodné miesto.
Smer podľa svetových strán poznáme zo školy, je to teda sever, juh, východ, západ. Smer medzi nimi sa označuje severovýchod, juhovýchod, juhozápad a severozápad. „Jemnejšie“ delenie spočíva v priklonení sa k tomu smeru, ku ktorému je označenie svetovej strany najbližšie, teda JJV znamená juho-juho-východ (smer je najbližšie k juhu, ale nie je to presne na juh). Meranie a určovanie svetových strán patrí k základným praktickým úkonom v teréne a mali by sme sa mu venovať pod vedením niekoho skúsenejšieho.
HĽADANIE NÁLEZISKA PODĽA BUZOLY
Chceme nájsť nejaký kameňolom, ktorý podľa opisu v literatúre leží na SZ od vrchola Veľkého Tribeča. Môžeme vyjsť na Veľký Tribeč napríklad po turisticky značkovanom chodníku. Na vrchole si zorientujeme buzolu na sever (strelka buzoly je rovnobežne s ryskou na buzole označujúcou sever) a v smere SZ budeme postupovať až na miesto, kde sa nachádza hľadaný kameňolom. Tí, ktorí majú buzolu s otáčavou stupnicou (delenie na stupne) si na vrchole Veľkého Tribeča otočia stupnicu tak, aby ryska severu na buzole smerovala na SZ (obr. a). Potom stačí ísť v smere dlhšej strany buzoly za predpokladu, že strelka buzoly bude smerovať na skutočný sever (obr. b). /Pozri obrázky./
Aby bolo určenie miesta ešte presnejšie, pridáva sa k svetovým stranám údaj o vzdialenosti v metroch alebo kilometroch. Vzdialenosti medzi dvomi bodmi sa najlepšie počítajú tzv. dvojkrokmi, ktoré sú presnejšie ako obyčajné kroky. Jeden dvojkrok je približne 1.5 metra. Stačí ísť normálnym krokom a počítať len každý druhý. Vynásobením počtu dvojkrokov s 1.5 dostaneme celkovú dĺžku v metroch. Aby sme si v teréne nemuseli stále prepočítavať dvojkroky na metre, urobíme si doma tabuľku, ktorú nosíme so sebou.
URČOVANIE POLOHY VLASTNÉHO MIESTA PODĽA BUZOLY
Ak chceme získať údaj, kde sa nachádzame (napr. chceme si zaznačiť náš nález), postavíme sa na miesto odkiaľ je dobrý výhľad. V teréne pred nami si vyhľadáme pevné a známe body (kostol, most, komíny, stožiar TV) a podľa buzoly zistíme, ktorým smerom ležia od nás. Opak tohto smeru je naša poloha od nich. Napr. zistíme, že kostol obce Koliňany je od nás na SZ. Znamená to, že my sme od kostola na JV. Presnejšiu polohu náško miesta dostaneme vtedy, keď využijeme smer od najmenej dvoch bodov, ktoré ležia v rôznych smeroch od nás. Pretnutím smerov od nich dostaneme našu polohu. Toto miesto môžeme zakresliť aj do podrobnej mapy, napr. turistickej v mierke 1:50 000.