Za uhlím do Jelenca
Ján Jahn
Uhlie nie je síce žiadny minerál a ani celkom pravá skamenelina. Je však predsa len niečím výnimočné - tie minerály a skameneliny, by sa v ňom mohli nájsť. Aj keď sa to mne doteraz nepodarilo.
Na základe archívnych údajov (Slávik, 1987) sa medzi obcami Jelenec a Žirany ťažilo uhlie v rokoch 1860-1870. Uhoľné výskyty patria do Beladickej uholnej panvy. Táto sa rozprestiera na sz. okraji Komjatickej depresie. Územie preskúmané vrtmi, leží v priestore obcí Pustý Chotár - Beladice - Neverice - Jelenec - Žirany - Kolíňany. V tomto priestore odvŕtal bývalý Uhoľný prieskum n. p. Turčianske Teplice 24 plytkých jadrových vrtov označených G1-24. Takmer všetky vrty prevŕtali uhoľné sloje. V bloku medzi obcami Žirany - Jelenec - Kolíňany (vrty G19, 21, 23, 24) je 7917182 t zásob hnedého uhlia (Priechodská a Harčár, 1988). Mocnosť tzv. produktívneho súvrstvia sa pohybuje od 30 do 80 m. Západne od Jelenca je 8 slojov v zvislom rozpätí 83 m, mocnosť slojov je najviac 1,92 m.
Územie medzi obcami Jelenec a Žirany patrí k Žitavskej pahorkatine. Mierne zvlnený reliéf je z väčšej časti pokrytý poľami bez prirodzených odkryvov. Z líniových stavieb je komunikačne dôležitá železničná trať č. 141 a odbočka z cesty E571 do Žiran a Jelenca. Cestnú sieť doplňujú účelové poľné a lesné cesty, po ktorých je možné prechádzať bez obmedzenia pešo, alebo na bicykli. V ostatných rokoch som zbieral rozličné správy o výskytoch uhlia medzi spomenutými obcami. Tiež som sa viackrát zaoberal geologickými pomermi v teréne na miestach, ktoré pripadali do úvahy pri lokalizácii starých banských prác.
Uhlie v železničnom záreze
Začiatok železničného zárezu je asi 700 m východne od mosta na ceste medzi Kolíňanmi a Jelencom. Pri severnom okraji zárezu je odkrytý zosuv, ktorý v istom čase ohrozoval aj premávku na tejto trati. Zosuvné územie je ohraničené vrtmi JJ1-12 a vrtom PSP31. pri vrte JJ2 vychádza na povrch súvrstvie miocénu (pont, beladické súvrstvie). Lokalita je situovaná 800 m JZ od kostola v Jelenci asi 300 m v. od mosta. V odkryve sú sivé, zelenosivé, hrdzavohnedé a modrozelené, škvrnité alebo vápnité íly s uhoľnými ílmi a lignitom. Lignitické (uhoľné) íly tvoria malé, len niekoľko centimetrové šošovky v šedých plastických íloch. V pestrých polohách boli nájdené hojné vápnité konkrécie (cicváry). Pátranie po skamenelinách a mineráloch vhodných do zbierok boli neúspešné.
Staré bane
Podľa ústnych informácií pamätníkov z Kolíňan a Jelenca (p. Sándor, Ing. Hupka) boli viditeľné stopy po ťažbe uhlia ešte počas II. svetovej vojny a tesne po nej. Ľudia sem chodili pre uhoľný prach, ktorý používali v domácnostiach. Tento priestor je situovaný 1,3 km ZJZ od kostola v Jelenci a 1,2 km JJV od Pliešky (kóta 374,8 m) cca 350 m SZ od mosta.
Tesne vedľa priepuste pod železničnou traťou na severnom okraji súbežne idúcej poľnej cesty je v dĺžke 120 m neplodná plocha. Pri jej prechádzaní v dvoch na seba kolmých smeroch bolo zistené, že je zreteľne vlhká, hlinastá so zvyškami komunálneho odpadu. Plocha má kruhovitý tvar a leží v depresii. V teréne nie sú viditeľné žiadne stopy po dobývaní ani po uložení haldového materiálu. Uhlie sa tu mohlo vyskytovať plytko pod povrchom čo umožňovalo jeho ručné dobývanie bez odvalov. Neskôr mohli byť tieto miesta zavezené tuhým komunálnym odpadom z Jelenca. Podobná neplodná plocha je odtiaľto vzdialená cca 300 m severným smerom neďaleko oplotenia vinohradu.
Nie je možné vylúčiť ani ďalšie miesta, kde sa mohli vyskytovať podobné banské práce. Napríklad na základe ústnych informácií miestneho občana zo Žiran, čosi sa vraj robilo aj vo výmole v teréne Kamenisté (horným okrajom výmoľa prechádza červená turistická značka Ponitrianskej magistrály), možno aj na poliach zvaných Hrušové východne od Žiran. Na všetkých týchto lokalitách som ani pri podrobnom povrchovom prieskume nič nezistil. Podľa údajov v Geofonde sú archívne materiály pravdepodobne v organizáciách, ktoré tu uskutočnili geologický prieskum.
Železničná trať č. 141 v úseku medzi Žiranmi a Jelencom. Vľavo
zalesnená Plieška (kóta 374,6m). Foto: Ján Jahn.
