S neúspechom treba počítať
Ján JAHN
V zberateľskej praxi sa môžu vyskytnúť rozličné prekvapenia. K tým príjemnejším patria úspechy. Veď kto by sa z nás nepochválil peknou drúzou či farebne zaujímavým kusom neživej prírody ?
U začínajúcich zberateľov vzniká dojem, že v prírode sú len samé krásne kamene, ktoré stačí doniesť domov a nanajvýš poumývať od prachu. Často sa už na prvých výletoch presvedčia o trpkom opaku. Strácajú záujem o terénne zbery, klesá ich sebavedomie a so závisťou sledujú úspechy iných. Nezriedka „zbierajú“ na burzách, kde stačí príslušný finančný obnos. Nech je to už akokoľvek, skutočný zberateľ s neúspechom vždy a všade počíta a nenechá sa znechutiť.
Jedna známa príčina neúspechu môže byť daná samotným stavom lokality. Nestačí inšpirácia z farebných atlasov alebo zdanlivo presný opis náleziska. Pomery sa rýchlo menia a tam kde ešte nedávno boli čerstvé haldy, sú dnes malé borovice a z minerálov popisovaných v literayúre už nemožno nájsť takmer nič. Ešte komplikovanejšie situácie vznikajú pri starých lokalitách. Príkladom môžu byť všade vychvaľované bohaté strieborné rudy z okolia Banskej Štiavnice. Najkrajšie minerály pochádzali z baní a to čo sa dnes nachádza na haldách podľahlo zvetrávaniu, ale aj zberateľskej aktivite našich predchodcov. Nálezy pekných minerálov sú veľmi vzácne, a preto ak máme možnosť, zachraňujme čo sa zachrániť dá, neobíďme činný kameňolom alebo haldičky z prieskumných prác, či iný technický zásah do zemskej kôry. Možno už zajtra bude neskoro !
Pre ilustráciu uvádzame niekoľko príkladov našich neúspechov, ku ktorým sme sa dopracovali aj napriek tomu, že znalosti z literatúry sme mali takmer úplné.
Agalmatolit bol opísaný spoločne s diasporom z Dedičnej štôlne Ferdinand v Banskej Belej, kde bol dokonca istý čas predmetom ťažby. Dnes je štôlňa neprístupná, ústie je oplotené, na haldách sa povaľujú rozpadnuté a sírou páchnuce úlomky kremennej žiloviny.
Alunogén – ihličkovité agregáty boli podľa záznamov najhojnejšie v Novej Bani. Na haldičkách niet po nich stopy a na stenách banských chodieb sa už navyskytujú.
Anglesit v paragenéze s ceruzitom by ste márne hľadali na ložisku Ján Nepomuk pri Veľkom Poli (Píle). Banské práce sú neprístupné a na haldách nenájdete vôbec žiadne minerály.
Antimonit zo Šturca v Kremnici, ktorý je taký atraktívny na burzách by ste zbytočne hľadali na haldách. Tam sa po dlhšom prekopávaní nájde len v zrnitých agregátoch.
Argentit a všetky Ag rudy opisované z okolia Banskej Štiavnice nemožno nájsť v príslušnej časti háld (na povrchu), jediný nález v kremennej žilovine sme skoro zaplatili životom.
Celestín v Španej Doline sa vyskytoval spolu s krásnymi drúzami aragonitu. Ani jeden z nich sme už na haldách nenašli a pritom sme mali veľmi presný opis náleziska.
Distén v svetlomodrých nápadných agregátoch popísaný zo Západných Tatier sme hľadali takmer na všetkých miestach a všade bezvýsledne. Možno prvé nálezy pohltili suťoviská, bývalé odkryvy zarástli. Jedno veľmi nádejné miesto je dnes priamo vo vodopáde.
Farmakosiderit hľadali generácie zberateľov v Novej Bani. Podľa archívnych údajov sa skutočne vyskytuje v štôlni ústiacej do šachty Althandel. Šachta je dnes zasypaná a nachádza sa uprostred Novej Bane ako technická pamiatka.
Meď opisovaná v až 10cm plechoch z Nandráže je tiež minulosťou. Haldy sú zarastené, štôlňa je zatopená.
Ortit spolu so zirkónom a rutilom popisovaný z granitoidov Tribeča je všade len mikroskopický, v teréne sa nedá nájsť.
Zlato v Kremnici je natoľko vzácne, že prehľadávanie háld a známych povrchových výskytov zlatonosných žíl sa rovná nulovému výsledku.
