Osobnosti a Nitra
Ján Jahn
Nitra bola oddávna centrom vzdelanosti. Záujem o prírodu mali viacerí organizátori kultúrneho a spoločenského života. Združovali sa v rozličných spolkoch a tiaž pri múzeu, ktoré vzniklo na návrh predložený županovi v roku 1894. Župné múzeum slávnostne otvorili roku 1900 v miestnosti piaristického gymnázia.
Významnú úlohu pri zroge nitrianskeho múzea zohral Dr. Ján Tóth, profesor dejepisu v piaristickom gymnáziu a hlavný knihovník nitrianskeho kňažského seminára. Tóthovi dôverovali Slováci i Maďari. Slováci preto, že bol rodom Slovák zo Šurian, po slovensky prednášal, a Maˇfari ho pokladali za internacionalistu, lebo študoval vo Viedni a redigoval maďarské noviny Nyitrai Szemle.
Prírodovedné zbierky Župného múzea by boli predmetom zaujímavého historického výskumu. Čriepky k nemu by sme mohli postupne uverejňovať aj v našom Almanachu.
Z významných osobností sú pre nás zaujímaví tí, ktorí sa nejadkým spôsobom zaoberali a zaujímali o mineralógiu a geológiu Nitry a jej okolia. V tomto smere má významné postavenie František Adolf Lang (1795 – 1863). Bol lekárnikom, botanikom, prírodovedcom, mestským senátorom a mestským kapitánom. V Nitre vlastnil lekáreň od roku 1832. Bol čulým funkcionárom a členom Spolku prírodovedcov v Bratislave a Župného spolku lekárov, lekárnikov a prírodovedcov v Nitre. Roku 1860 založil a vydával, spolu Dr.Jozefom Nagyom odborný časopis Priateľ prírody Uhorska v maďarskej a nemeckej reči (uverejňoval aj mineralogické články). Bol všestranným botanikom a v herbári mal zozbieraných do 60 000 rastlín. Zomrel v Nitre 23.novembra 1863, pochovaný je na Mestskom cintoríne.
Nitrou prechádzali mnohí slávni mineralógovia a geológovia.
Tak napríklad v roku 1898 uskutočnil študijnú cestu na Slovensko profesor František Slavík (1876 – 1957), vedec svetového mena v odbore mineralógie, petrografie a geológie. Do Nitry prišiel z Bratislavy a ďalej pokračoval v ceste do Kremnice, stretol sa s Gustávom Zechenterom Laskomerským, zoznámil sa s Michalom Matunákom a navštívil aj Andreja Kmeťa.
Geologické pomery okolia Nitry študoval aj prvý slovenský geológ Dionýz Štúr (1827 – 1893), riaditeľ ríšskeho geologického ústavu vo Viedni, rodom Slovák z Beckova. Dosiahol mimoriadne pocty za geologickú prácu na území celej monarchie. Pre nás významná je jeho práca, ktorú uverejnil v nemčine roku 1860: Bericht über die geologischen Übersichtsaufnahmen des Wassergebietes der Waag und Neutra. Práca vznikla na základe geologického mapovania povodia Váhu a Nitry. Bola to veľká úloha vymapovať za jedno leto plochu okolo 341 štvorcových míľ. Kreslilo sa vtedy do máp merítka 1 : 144 000.
Z obdobia medzi svetovými vojnami sa Nitre a okoliu venoval Vladimír Zoubek (1903 – 1990 ?), vedúci geológ a petrograf Ústředního geologického ústavu v Prahe. V rámci štúdia kryštalinika Západných Karpát navštívil aj Nitru a na svojej túre z Nitrianskych Hrnčiaroviec k Zoboru študoval zbridličnatelé granitoidy, zmienil sa tiež o výskytoch titanitu. Výsledky štúdia publikoval vo Věstníku SGÚ XII, raha v roku 1936 pod názvom Poznámky o kryštaliniku Západních Karpat.
Mimoriadne postavenie a vplyv na kultúrny a spoločenský život v Nitre mali českí a moravskí učitelia.
Vojtech Vlach (1886 – 1961) bol v Nitre riaditeľom meštianskej školy, Popri školských povinnostiach sa s obľubou venoval prírodovednému výskumu v okolí Nitry, najmä botanike. Pri svojich výletoch objavil v roku 1936 vo vtedy činnom kameňolome na Lupke blankytne modrý minerál. Po vziku Slovenského štátu (1939) musel po 15-ročnej plodje práci odísť. Modrý minerál určil v roku 1955 Jozef Sekanina ako lazulit. Vojtech Vlach objavil prvú lokalitu lazulitu na Slovensku. Tento nález bol neskôr publikovaný v Sborníku k 80.Františka Slavíka (1957) pod názvom Lazulith od Nitry.
