O čom sa na GEOklube nehovorí
Ján Jahn
Pred krátkym časom som spracovával turistickú nadstavbu topografických máp Vojenského kartografického ústavu v Harmanci. Terénne práce mali charakter prieskumu – pracovalo sa s podrobnou mapou 1 : 25 000 vo vymedzenom „mapovom štvorci“. Úlohou mapéra bolo v stanovenom termíne:
• zistiť terajší stav terénu,
• zakresliť rozdiely medzi mapovým podkladom a skutočnosťou,
• zaznamenať jav alebo objekt záujmu turistu, ktorý sa bude v tomto teréne pohybovať.
Posledná úloha mala pre krátkosť času charakter poznania typu „je to tu, ide sa ďalej“. Na bližšie skúmanie nebolo času.
Podobne „mapujeme“ aj v GEOklube. Na stole sa zjavia vzorky z rôznych lokalít, kameň koluje z ruky do ruky, ale okrem suchého konštatovania „je to tu“ sa nič extra nedeje. Je to veľká škoda a unikajú nám mnohé podrobnosti – pravdaže na škodu veci.
Vzhľadom k tomu, že GEOklub je záujmovou organizáciou zdalo by sa, že nás nikto nenaháňa, nikto neženie do splnenia termínu plánu ako je to v úvode článku poznamenané. A predsa „nemáme čas“!
Častejšie preto sedím doma nikým nerušený a skúmam pod lupou, alebo pomocou mikroskopu moje nálezy z čias nedávnych i minulých. A s prekvapením zisťujem mineralogické novinky, ktoré mi občas vyrážajú dych. Spomeniem len niekoľko z nich:
Viete , že na Zobori je ďalšia lokalita rumelky? Alebo viete, čo spôsobuje zelenkasté sfarbenie kremencov na Pyramíde? Viete, že aj v Tríbeči sú minerály alpskej paragenézy? A dokonca v mimoriadne pekných ukážkach? Viete prečo „starci“ si nevšímali mohutné kremenné žily v kryštaliniku Tríbeča, ale venovali sa premývaniu piesku za účelom získavania zlata? Dalo by sa pokračovať aj ďalej. Iným zistením sú terénne záznamy. Len doma a s použitím geologických máp a literatúry zisťujem nové odkryvy hornín, napr. súvrstvia vrchného triasu , v ktorých sú šupinky smaragdovo zelenkastého muskovitu – azda fuchsitu(?). Iným prekvapením je zistenie výskytu granodioritov na južnom svahu Pyramídy v miestach kde by ich žiadny geológ nehľadal – a aj mapa Tríbeča o nich zaryto mlčí. A čo také rauwacky? Ich dutinová asociácia je pozoruhodná – vínovožlté kryštáliky kalcitu sú azda tým najväčším potešením pri ich prezeraní a vidno ich aj lupou.
Na toto však nemáme na GEOklube čas. Zaujmú nás len bombastické kryštály, pekne sfarbené kamene, alebo umelo prikrášlené vyleštené kusy.
Už dávnejšie sa zaoberám myšlienkou „zastaviť čas“ a venovať sa podrobnostiam. Pravda bolo by lepšie robiť to v kruhu spoločne naladených duší a preto aj uvažujem o skupine, či sekcii, alebo len jednotlivcoch, ktorých by bavil tento svet kameňov.
Ak máte chuť, ozvite sa. Každého vítam.