Náš nepriateľ – prach!
Ján Jahn
Popri rozličných ťažkostiach s uschovávaním nájdených minerálov a skamenelín sa v zberateľskej praxi podceňuje úloha prachu. Podľa niektorých „odborníkov“ ho stačí sfúknuť zo vzorky a je po probléme. Iný si myslia, že kamene pod sklom vitríny sú spoľahlivo uchránené a vydržia tam hádam aj celú večnosť. Prach spôsobuje stratu farby i prirodzeného lesku, poškodzuje však najmä jemnejšie kryštáliky z ktorých sa nedá odstrániť.
Prach by sme mohli rozdeliť do 2 skupín
1. Prach v interiéri
2. Prach v exteriéri
Prvá skupina zahrňuje naše domáce alebo pracovné prostredie. Koncentrované množstvá prachu sú na najneuveriteľnejších miestach, čo by nám dosvedčili svedomité gazdinky. Niekedy ho nevidíme, inokedy „udiera“ do očí najmä na leštenom povrchu nábytku. Keby sme naň pozerali silným zväčšovacím sklom alebo mikroskopom prekvapilo by nás množstvo tenkých vlákien. Tento prach pochádza najčastejšie z textílií (preto sú tam tie vlákna), ale k prachu prispievame aj my a samozrejme vplyv vonkajšieho prostredia.
S týmto prachom sa nedá zvíťaziť, prach sadá všade a vždy, nepomáhajú vlhké utierky ani antistatické prachovky, vysávač je skôr na smiech – pomocou neho prach rozvirujeme aj keď na pohľad je po nás „čisto“.
Prach v interiéroch vniká aj do dobre uzatvorených priestorov o vitrínach ani nehovorím. Aj tesnenie je viac menej neúčinné, stačí ak vitrínu občas otvoríme – čomu sa nemožno vyhnúť.
Najväčšou pohromou je prach v spojení s mastnotou napr. z varenia. Takýto prach neodfúknete, často sa nedá ani umyť bez použitia saponátov/pozor: zanechávajú na mineráloch šmuhy), tenké kryštáliky sú znehodnotené úplne. Prach vytvorí síce tenkú, ale o to odpornejšiu vrstvu špiny, pod ktorou sa stretí pôvodná farba a lesk minerálu. Jediným riešením je ukladanie vzoriek do priehľadných škatuliek resp. vrecúšok „hermeticky“ uzatvorených, ktoré potom vystavujeme vo vitrínach na poličkách alebo iných miestach. Najspoľahlivejšie uloženie je v škatuliach, kde každý jednotlivý kus je zabalený vo zvláštnom papieri. Prezeranie takýchto zbierok síce vyžaduje čas, ale efekt je neporovnateľne lepší ako pri klasických „expozíciách“.
Druhá skupina prachu pochádza z vonkajšieho prostredia. Tento prach má charakter veľmi jemného sedimentu, ktorý sa dá ľahko umyť tečúcou vodou. Pokiaľ nie je v spojení s prachom z výfukov áut, komínov, strojov a podobne, prakticky nazbieranému materiálu neškodí. Stačí ak raz za čas vzorky umyjeme. Príkladom sú vzorky v mojej zbierke, ktorú mám uloženú v zásuvkách, vitrínkach aj v kartónových škatuliach v pivnici. Sem preniká len prach z ulice, prach z textílií ani mastnota tu nie je. Po otvorení zásuvky s minerálmi majú tieto lesk niekoľko desaťročí, podozrivé kusy občas umyjem a je po probléme. Podobne sa venujem umývaniu podlahy a z času na čas aj ostatným predmetom, ktoré prichádzajú do kontaktu so zbierkou. Navyše vzorkám „vyhovuje“ aj šero resp. tma, najmä ametysty, realgár a ďalšie minerály svetlom veľmi trpia, tu sú však v relatívne vhodnom prostredí. Ak chcem niektorý minerál lepšie preštudovať, prinesiem si ho domov a tu ho mám „odložený“ v ochrannom obale. Po „výskume“ ho opäť odložím medzi ostatné.
V súvislosti s prachom v zbierkach sa chcem zmieniť ešte o jednej skúsenosti. V múzeách bývajú podlahy väčšinou nekryté alebo pokryté textíliami ktoré sa „nechlpatia“. Vo veľkých múzeách podlahy denne umývajú (Wien, Salzburg, Budapest), iste aj preto aby prachu bolo čo najmenej.
