Zlatno - potok Stráňka
Širšie okolie Mankoviec a Zlatna bolo v stredoveku (a možno už skôr) predmetom ryžovania zlata. Tradícia sa zachovala v miestnych názvoch a v písomnej podobe súvisiacej s obcou Zlatno, kde v roku 1516 získal zemepán Mikuláš Forgách povolenie na ryžovanie zlata. Stopy po banskej činnosti, hlavne sejpy, sa dajú nájsť priamo v koryte potoka Stráňka, jeho prítokov a tiež na susedných potokoch ústiacich do Žitavy. S ryžovaním zlata súvisí aj zrúcanina Čierny hrad, ktorý od 13. do začiatku 14. storočia plnil strážnu funkciu v tejto oblasti.
Topografia
Pravostranný prítok rieky Žitavy - Stránka steká zo južných svahov Tribeča, spod Javorového vrchu a preteká obcami Zlatno a Mankovce.
Geológia
Strednú časť pohoria tvoria granitoidné horniny rozličných petrografických variet. Stratigraficky redukovaná obalová sekvencia, zastúpená lúžňanským súvrstvím (spodný trias, skýt), je zachovaná na južnom okraji granitoidného masívu. Na svahoch a v údoliach sa vyskytujú hlinitokamenité a piesčitokamenité svahoviny a fluviálne hliny, íly, piesky a štrky.
Prístup
Po asfaltke zo Zlatých Moraviec. Oblasť na ryžovanie je najviac vhodná práve v úseku potoka medzi spomínanými obcami.
Výzbroj a výstroj
Okrem ryžovacieho náradia - panvice, lopaty a sita, treba aj správne oblečenie, čižmy a ampulky na zlato, príp. ostatné minerály zo šlichu.
Minerály
Zlato 
Vyskytuje vo forme drobných, až submakroskopických zlatiniek desatín mm veľkých, vo forme plieškov milimetrovej veľkosti a tiež zrniek-nugetov s výraznými známkami prepracovania vodným transportom. Ich veľkosť sa pohybuje od niekoľkých mm, najväčšie mali cez 1 cm. Obsah zlata na jeden šlich býva v rozmedzí 5-10 ks drobných zlatiniek, 1-2 ks zlatiniek milimetrovej veľkosti. Zujímavým zistením je recentný pohyb zlata v koryte potoka. Po búrkových prívaloch boli zlatinky znovu vyryžovávané v priehlbinách potoka po prospekčnej činnosti . Primárny zdroj zlata doteraz nie je dostatočne známy.
Titani
t
má tvar typických obálkovitých a klinovito-šošovkovitých kryštálov veľkých až do 1 cm , kontaktne zdvojčatených so zaoblenými hranami a rohmi. Okrem typickej medovožltej farby má titanit aj šedý a čierny odtieň, čo súvisí s prítomnosťou magnetitu a táto mineralogická varieta je označovaná ako titanomagnetit. ten sa správa dokonca magneticky.
Cinabarit 
(rumelka)
je v šlichoch častý. Zaoblené zrná do centimetrovej veľkosti majú tmavočervenú farbu, trieštivý lom, veľmi dobrú štiepateľnosť a silný lesk. V náplavoch sa vyskytujú dve odlišné makroformy, čo nás vedie k predpokladu, že minerál pochádza asi z viacerých primárnych zdrojov, ktoré sa nachádzajú v kryštaliniku aj mezozoiku. S určitosťou ho môžeme označiť ako súčasť lazulitovo-cinabaritovej asociácie. Vzhľadom ku krehkosti i chemickému zloženiu má cinabarit malú migračnú schopnosť, jeho znosová oblast musí byť blízko.
Magneti
t
je v šlichoch veľmi zaujímavým minerálom. Nachádza sa nielen vo forme, drúz a zrnitých agregátov s čiernym vrypom a oceľovosivou až čiernou farbou, ale tiež ako oktaedrické kryštály s minimálnym opracovaním od riečneho transportu. Minerál je silne magnetický. Primárnym prostredím oktaedrických kryštálov do 2 mm veľkosti sú kremito-sericitické bridlice z lúžňanského súvrstvia, ktoré boli nájdené spoločne s ďalšími horninami v aluviálnych sedimentoch potoka Stránka.
Hematit
je ďalším častým minerálom aluviálnych sedimentov. Vyskytuje sa v asociácii s kremeňom, baritom a magnetitom. Primárne výskyty sú známe z granodioritov alpskej asociácie a tiež z lúžňanského súvrstvia obalovej sekvencie Tribeča. Monominerálnou súčasťou väčších úlomkov zaoblených vodným transportom je šupinovitá odroda - spekularit. Agregáty sú tenkotabulkovité, čierne s kovovým leskom. V prechádzajúcom svetle sú tmavočervené.
Pyrit
u tohto, v Tribeči častého minerálu sa jedná skôr o limonit-goethitovú pseudomorfózu po pyrite. Tiež sa dá nájsť pri prospekčnej činnosti v potoku. Zatiaľ to boli len drobné, niekoľko milimetrové kocky, pôvodne vyvetrané z lúžňanských vrstiav spodného triasu. Na blízkej kóte Člnok (439) sa dajú nájsť "in situ" v hornine.
Lazulit
Dosiaľ boli nájdené len tri vzorky, zato však jedna z nich je nájväčší známy, cca. 5 centimetrový sólokus, v súčasnosti vyleštený do kabošonu. Lazulit-cinabaritová mineralizácia v spodnotriasových kremencoch je dávno známa a tento minerál tak musí pochádzať buď z kóty Člnok (439), odkiaľ je popísaný jeho primárny výskyt, príp. z kóty Skalka (420), kde však doteraz nájdený nebol.
Epido
t
vyskytuje sa v hojnom počte až v psefitickej veľkosti. Tvorí zrnité agregáty s lúčovitou stavbou a veľmi dobrou štiepateľnosťou. Vyskytuje sa v paragenéze s kremeňom a s bližšie neurčenými bielymi živcami.
Kremeň
spolu so sľudou tvorí matrix aluviálnych náplavov. Najčastejšie je kremeň mliečnobielej farby, ale vyskytuje sa aj v zberateľsky zaujímavých varietach dymovohnedej záhnedy a číreho krištáľu.
Albit
sa vyskytuje v bielych tabuľkovitých kryštáloch a zrnitých agregátoch v asociácii s epidotom a hematitom. Predpokladáme, že primárne výskyty súvisia s dosial neopísanou alpskou asociáciou v kryštaliniku Tribeca.
Barit
tvorí drobné tabuľkovité kryštály a zrnité agregáty bielej farby, ktorých najväčšie rozšírenie je v lúžňanskom súvrství obalovej sekvencie Tribeča.
Spracované na základe článku v časopise Minerál 5/2006:
J.Jahn, V.Libant: Minerály aluviálních sedimentov
potoka Stráňka v pohoří Tribeč
Náhľad fotografií zo zložky Z lokality Zlatno - potok Stráňka
