Konkrécie
Vladimír Libant
Pri návšteve činného kameňolomu Pohranice (XI. 2001) som našiel z krasových kapsí vypadnuté vápencové konkrécie do veľkosti až 40 cm. Jedná sa o pomerne dobre spevnené agregáty s vyšším obsahom ílovitej zložky a tvaru akýchsi „ zemiakoidov ”. Prakticky všetky sú septáriá, pretože majú v strede dutinu, vytvorenú scvrknutím hmoty po strate vody. Chcem využiť túto príležitosť a objasniť terminológiu týkajúcu sa týchto zaujímavých výtvorov prírody. Sú známe i dokonalé sférické gule, ktoré môžu laika zaskočiť a myslí si, že také niečo je dielo človeka, prípadne mimozemských síl (Däniken a spol.).
Konkrécie (lat. concretio = zahustenie) sú zhluky, agregáty anorganickej hmoty druhotného (sekundárneho) pôvodu tvoriace sa v hornine, ktorá ich obklopuje. Často mávajú v strede jadro, tvorené buď anorganickou látkou, okolo ktorej sa hmota konkrécie sústredene (koncentricky) vylučovala, alebo organickými zvyškami, ktoré spôsobovali miestne nahromadenie minerálnych látok.
Látkové zloženie konkrécií môže byť rozličné:
- Kremité konkrécie (SiO2) sú tvorené zväčša čistou kyselinou kremičitou - opálom, niekedy aj chalcedónom. Patria sem napríklad pazúriky v kriede, ktorá sa vyskytuje v okolí Baltického mora, alebo rohovce v jurských vápencoch na Slovensku. V Česku z Barandienu (geologická oblasť medzi Prahou a Plzňou) sú známe tzv. „rokycanské guličky” z ordovických bridlíc.
- Vápencové/sintrové konkrécie (CaCO3) dajú sa nájsť v krasových oblastiach, ako výplne krasových kapsí, ale tiež sintrové guličky - pizolity, tvoriace sa v jaskynných priestoroch, v jazierkach a z nich pomaly vytekajúcich pramienkov vody.
- Hematitové a limonitové konkrécie sú časté v pieskovcoch, kde stmeľujú jednotlivé zrnká piesku.
- Sideritové konkrécie bochníkovitých tvarov sú hojne rozšírené hlavne v íloch, ílovcoch a v kamennom uhlí.
- Pyritové a markazitové konkrécie sú hojne rozšírené v íloch, ílovcoch, vápencoch, v uhlí a pieskovcoch.
- Sadrovcové konkrécie sú typické pre íly, piesky a pieskovce vznikajúce v púštnych (arid-ných) podmienkach.
- Mangánové konkrécie sú zložené z mangánových oxidov - wadu, alebo psilomelánu, častokrát s prímesou oxidov železa. Tiež sa dajú nájsť v jemnozrnných sedimentoch a tvoria sa i v súčasnej dobe na morskom dne.
- Fosforitové konkrécie vznikajú podobne na dne morí a oceánov. Bohato sa vyskytujú v kriedových sedimentoch (pieskovce Podolského plateau na Ukrajine).
Tvary konkrécií sú veľmi rozmanité a dajú sa rozlíšiť celkovo tri skupiny:
- sférické, eliptické a diskovité,
- cylindrické,
- hľuzovité a nepravidelné (ľadvinovité, hroznovité, rozvetvené...).
Tiež veľkosť konkrécií býva rôzna. Najčastejšie rádovo centimetrová, ale známe sú aj 10 m veľké pieskovcové konkrécie z eocénskych sedimentov v Texase.
Stavba konkrécií je daná spôsobom vyzrážania a sekundárnym prekryštalizovaným hmoty tvoriacej konkréciu:
- sústredená (koncentrická) - hlavne vápenaté konkrécie,
- lúčovitá - najčastejšie pyritové, železité, sadrovcové a fosforitové konkrécie,
- amorfná - tiež bežný typ u mnohých konkrécií rôzneho mineralogického zloženia.
Konkrécie sa vyskytujú v horninách buď nepravidelne, alebo sú zoskupené v radoch uložených podľa zvrstvenia sedimentu. Často sa hromadia priamo na vrstevných plochách. Podľa pôvodu možno rozoznávať konkrécie, ktoré vznikli súčasne so vznikom horniny - syngenetické, a také čo vznikli dodatočne - epigenetické.
V pedológii sa pod slovom konkrécie nazývajú novotvary, ktoré vznikli v pôdnom profile pôdotvornými procesmi. Sú rozličného tvaru a nemusia byť vždy s jadrom v strede. Niektoré môžu vo vnútri vyschnúť a popraskať, pričom vo vnútri sa vytvorí dutina - septárium. Kúsky odlúpnuté z vnútornej steny pri pohybe vo vnútri hrkajú. V pôdach bývajú najčastejšie:
- Vápenaté konkrécie vznikajú hlavne v sprašiach a sprašových pôdach. Voda presakujúca cez pôdu naberá CO2 vďaka, ktorému sa rozpúšťa v pôde voľne rozptýlený uhličitan vápenatý (CaCO3). V hlbších častiach profilu dochádza k jeho spätnému vyzrážaniu vo forme zrniečok, ktoré za vhodných podmienok môžu narásť až do rádovo decimetrových rozmerov.
- Železité konkrécie vznikajú tiež spolupôsobením vody a oxidu uhličitého, pričom vzniknutý uhličitan železnatý (FeCO3) sa mení pod vplyvom kyslíka na hydroxid železitý. Ten vyplňuje póry, obaľuje zrnká zeminy a koncentricky sa okolo nich vyzráža. Podobne vznikajú tiež do čierna sfarbené mangánové konkrécie, často sa však železo s mangánom vyzráža spolu (prípadne i s Ti) a skôr sa používa termín mangánoželezité (resp. železitomangánové) konkrécie.
- Pyritové konkrécie sú zriedkavejšie novotvary z pyritu, alebo markazitu v rašelinových pôdach. Za prístupu voľného kyslíka (napr. pri odvodňovaní) sú zdrojom voľnej kyseliny sírovej, ktorá môže pôdu silne okysliť.
Ku konkréciám sa často priraďujú aj sekrécie, ak sa podobajú čiastočkám kostí a nazývajú sa osteokoly. Vo vnútri je vždy organický úlomok, najčastejšie zuhoľnatené, humifikované korene, obal je tvorený zvyčajne CaCO3, prípadne hydroxidmi železa.
Vápencová konkrécia, kameňolom pod Žibricou, Žirany.
Zbierka & foto: J. Pagáč
