Aj kamene rozprávajú
Jozef Bezák
Kamienky zbieram s menšími prestávkami od detstva. Zbierka sa postupne rozrastala a dnes obsahuje cca 500 kusov. Sú to kamienky rôzne. Niektoré mám v zbierke preto, lebo sa mi páčia. Lahodia oku a majú pre mňa hlavne estetickú hodnotu. Väčšinu z nich som si kúpil. Podstatnú časť zbierky však tvoria kamienky, ktoré rozprávajú. Keď ich zoberiem do ruky, rozprávajú mi príbehy zo života a pripomínajú okolnosti za akých som ich získal. Sú súčasťou môjho života, a aj keď mnohé neovplývajú krásou a nie sú to zbierkové „ kusy ”, dokonca o mnohých ani neviem čo sú zač, majú pre mňa nevyčísliteľnú hodnotu - ak sa dá citový vzťah vyčísliť. Rád sa s Vami podelím o niekoľko spomienok.
Mal som spolužiačku Mirku. Pochádzala z vedľajšej dediny a zbierala obaly zo žuvačiek. To by nebolo podstatné. Omnoho „dôležitejšie ” bolo, že jej otec bol geológ a mal doma zbierku zo svojich ciest. A tak sme zaviedli praveký výmenný obchod. Za obaly zo žuvačiek mi Mirka nosila kamienky z otcovej zbierky. Spomeniem len moju prvú drúzu kremeňa, muskovit s veľkými lupeňmi. Či jej na to otec prišiel, neviem. Naše cesty sa odchodom zo základnej školy rozdelili.
Geológia na strednej škole nebola veľmi zaujímavá. Možno preto, že nám pani profesorka diktovala poznámky a vyžadovala ich rapotať od slova do slova. Tým vôbec nezaujala. Omnoho zaujímavejšia však bola školská zbierka, ktorá obsahovala po niekoľko kusov z každého druhu. A teraz neviem či sa mám priznať, alebo nie. Nechytili ma a moja zbierka sa rozrástla o prvý pyrit, prvý antimonit, anhydrit,...
Moje pracovné povinnosti ma služobne zaviedli aj do Tesly v Pardubiciach. A tu som sa stretol so spriaznenou dušou, so zberateľom, ktorý sa špecializoval na acháty a jaspisy Podkrkonošia. Zbieral ich, rezal, leštil, vŕtal a vyrábal šperky. Spoločná práca, zábava i záľuba z nás urobila priateľov. Občas si vymeníme pár e-mailových slov, zatelefonujeme si a jeho mi stále pripomínajú pekné polovičky achátov. Druhé polovice má on.
Najčestnejšie miesto v mojej zbierke však majú dva exempláre, ktoré mi pripomínajú výnimočného a vzácneho človeka, ktorý žiaľ už nie je medzi nami, bývalého riaditeľa Krajskej hvezdárne v Hlohovci, pána doktora Elemíra Csereho. Zanechal výraznú stopu na mojej životnej ceste. Pri každej spomienke na neho sa mi v mysli objaví obraz. Obraz jeho pracovne a zároveň aj zasadačky vtedajšej hvezdárne. Miestnosť asi 3 x 6m. Uprostred rad stolov a popri stenách presklenná knižnica, ktorej spodné priečinky obsahovali miesto kníh peknú zbierku minerálov. Je to už pekných pár rokov, pán doktor odišiel do dôchodku, presťahoval sa na východ republiky, zomrel. Hvezdáreň sa presťahovala do nových priestorov a zbierka? Neviem kde skončila. Ale v nových priestoroch z času na čas objavia v ešte nevybalených krabiciach jej časti. A tak som za počítačové programy získal krásny kremnický antimonit, za odbornú astronomickú knihu skamenené drevo z Plzne. Možno v budúcnosti ešte niečo objavia.
Nespomenul som tie kamene, ktoré som získal vlastným zberom. To je však iná kapitola. Tieto všetky kamene rozprávajú. Rozprávajú príbehy, osudy, oživujú spomienky. Aj v tom je ich krása a nesmierna cena.