AJ KAMENE ROZPRÁVAJÚ II
Jozef Bezák
Znovu vyberám zo skrine krabicu s kamienkami, otváram ju, a v mysli sa mi začínajú vynárať spomienky. Spomienky na ľudí, udalosti a okolnosti za ktorých som kamienky získal.
Celý jeden rok som strávil na mojej najdlhšej zbernej ceste v Stříbře. Žiaľ, väčšinu času som sa na toto staré banícke mesto pozeral spoza kasárenského plota. Čas odniesol to zlé čo sa pritrafilo, a v pamäti zostalo väčšinou to dobré a pekné. Sú to aj obrazy postáv a postavičiek v zelenom, mnohé akoby vystrihnuté z Tankového praporu, aj obrazy krásnej okolitej prírody a údolia riečky Mže. Možností na opustenie kasární nebolo veľa, veď tak to už v bojovom útvare so stálou pohotovosťou býva, no aj to málo mi nedá na Stříbro zabudnúť.
Chodieval som rád údolím Mže. Je tam okrem vojenských bunkrov aj niekoľko štôlní a pred nimi väčšie, či menšie haldy a haldičky. Už vtedy boli väčšinou prekutané a dalo sa na nich len paberkovať. I tak sa mi tam podarilo nájsť kremeň aj galenit, viac spomienkové predmety ako zbierkové kusy.
Pre mňa však bolo Stříbro zaujímavejšie kvôli niečomu inému. Hneď vedľa kasární, vo výcvikovom priestore nazývanom Šibenik, sa rozprestierala jedna rozsiahla lokalita fosílií. Tam som trávil väčšinu svojich vychádzok a preklepával červenú bridlicu. Práve odtiaľ pochádzajú moje vzorky odtlačkov koreňov, kmeňov i listov papradí, prasličiek i plavúňov. Majú ich aj v tamojšom múzeu. Tam som sa dozvedel, že sú staré asi 360 miliónov rokov, že sú to také isté rastliny z akých vznikalo uhlie v okolí Plzne a Kladna, že tie zo Stříbra sa nedostali hlboko pod zem a tak nezuhoľnateli, ale v bahne plytkej lagúny sa premenili na ľahko štiepateľnú bridlicu. Mnohé som porozdával známym, priateľom, daroval som vzorky do školských zbierok a niečo zostalo aj pre mňa.
Vyberám z krabice drúzu holubníkového kremeňa. Získal som ju spolu s inými peknými štiavnickými minerálmi výmenou za fosílie od neznámeho pána z Banskej Štiavnice. Výmenu mi sprostredkovala vtedy ešte stredoškoláčka, amatérska astronómka Ulrika. Zoznámili sme sa len náhodou, a od toho okamihu som sledoval jej kariéru. Maturitu, prijímačky na vysokú školu, spolu s ňou som prežíval každú skúšku, aj tešil z jej diplomu, prvých profesionálnych úspechov a objavov troch planétok. Žiaľ, dnes už nie je medzi nami. Zomrela náhle, mladá, uprostred rozpísaných stránok svojej doktorantskej práce. Mne po nej zostali okrem spomienok aj kamienky v zbierke. Do svetovej astronómie prispela objavom troch planétok, z ktorých jedna nesie meno Štiavnica, druhá Maximilián Hell – známy slovenský astronóm pochádzajúci zo Štiavnických baní (syn hlavného banského strojmajstra) a tretia pomenovaná Bochníček po známom astronómovi.
Rád by som ešte spomenul niekoľko pekných vzoriek zaujímavých tým, že človeka od ktorého som ich dostal, som v živote nevidel a kontakt s ním je len cez listy, fotky, SMS-ky a známych. Aj s ním sme sa zoznámili cez astronómiu, chcel nejaké astronomické programy. Slovo dalo slovo a navzájom sme si vymenili pár informácií o sebe. Vyšlo najavo, že okrem astronómie máme aj mnoho iných spoločných vecí. Zbierame kamienky, zaujímame sa o svojich predkov, o počítače, ... Raz za rok si vymeníme balíček s prírastkami zo zberných ciest. A tak smerom do Humenného už putovali skameneliny z okolia Nového Mesta i vzorky z okolia Nitry a odtiaľ vzorky drahého i mliečneho opálu, obsidiány, skamenelé drevo zo Suchého, a mnohé ďalšie. Len dúfam, že sa niekedy aj stretneme.
A hoci je ten náš kameň len neživý kus hmoty, predsa má v sebe niečo neobyčajné. Veď mnoho takýchto a podobných spomienok nosí v sebe každý z nás.
